Concorde by pri ňom vyzeral pomaly. Japonsko otestovalo nový motor

Test sa uskutočnil vo vesmírnom centre JAXA v meste Kakuda v prefektúre Mijagi. Rýchlosť Mach 5 predstavuje päťnásobok rýchlosti zvuku, čo v závislosti od podmienok zodpovedá približne 5 400 až 6 100 km/h. Teoreticky by takáto rýchlosť umožnila prekonať trasu medzi Tokiom a New Yorkom za zlomok času v porovnaní so súčasnými diaľkovými letmi.

Vzdialenosť medzi letiskami Narita a JFK je približne 10 850 kilometrov. Za ideálnych podmienok by ju hypersonické lietadlo mohlo zvládnuť za menej než dve hodiny. Takýto odhad však nezohľadňuje čas potrebný na vzlet, zrýchlenie, let po plánovanej trase ani pristátie.

Japonský experiment zároveň výrazne presahuje možnosti legendárneho Concordu. Pre porovnanie, lietadlo Overture, ktoré vyvíja americká spoločnosť Boom Supersonic, má dosahovať cestovnú rýchlosť Mach 1,7. Aj to by znamenalo výrazné skrátenie medzikontinentálnych letov, no stále by išlo o podstatne nižšiu rýchlosť než v prípade hypersonického letu pri Mach 5.

Experiment JAXA nebol zameraný len na overenie výkonu motora. Inžinieri simulovali letové podmienky pri rýchlosti Mach 5 okolo kompaktného experimentálneho lietadla s dĺžkou približne dva metre. Počas testu bolo vystavené tepelnému zaťaženiu dosahujúcemu takmer 1 000 stupňov Celzia.

V takýchto podmienkach by sa tradičné konštrukcie lietadiel mohli veľmi rýchlo poškodiť. Práve preto je ochrana pred extrémnymi teplotami pri hypersonickom lete minimálne rovnako dôležitá ako samotný výkon či rýchlosť motora.

Vedci sa preto nesústredili len na vodíkový prúdový motor. Skúmali aj správanie celého lietadla vrátane účinnosti tepelnej ochrany, rozloženia teplôt výfukových plynov, konštrukčného zaťaženia a fungovania aerodynamických riadiacich plôch.

Princíp fungovania tohto typu motora sa od tradičných prúdových motorov výrazne líši. Vzduch v ňom nestláčajú rotujúce lopatky kompresora. Namiesto toho sa stláča vďaka vlastnej vysokej rýchlosti prúdenia vzduch, ktorý vstupuje do motora. Pri hypersonických rýchlostiach ide o výhodné riešenie, má však jednu zásadnú podmienku – lietadlo musí už od začiatku dosahovať veľmi vysokú rýchlosť, aby systém pracoval efektívne.

Japonskí vedci počas testov zbierali aj údaje o environmentálnych vplyvoch vodíkového prúdového motora. Projekt preto nie je zameraný len na dosahovanie rekordných rýchlostí. Výskumníci sa snažia zistiť aj to, či by vodíkový hypersonický pohon mohol v budúcnosti predstavovať udržateľnejšiu alternatívu pre letectvo a vesmírne technológie.

(Luxurylaunches)