Ak zvažujete nákup čínskeho elektromobilu, o tomto varovaní musíte vedieť

Český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) vydal v roku 2025 strategickú analýzu, v ktorej označuje čínske pripojené vozidlá za ideálny špionážny nástroj. Nejde o konšpiráciu, ale o dôsledok kombinácie technológií a čínskeho práva.

Problémom nie je len to, čo auto zbiera, ale kam tie informácie tečú a kto k nim má vďaka čínskej legislatíve kľúč.

Moderné pripojené vozidlo už nie je len stroj na presun, je to senzorový uzol na kolesách. Podľa NÚKIB tieto autá zbierajú enormné množstvo dát: vašu presnú polohu, históriu trás, zoznam telefonických kontaktov, finančnú situáciu a dokonca aj biometrické údaje ako hlasové vzory či gestá. Analýza značiek ako NIO alebo MG potvrdila, že časť týchto dát končí na cloudových serveroch spoločnosti Tencent priamo v Číne.

Prečo by vás to malo trápiť? V Číne totiž neexistuje jasná hranica medzi súkromnou firmou a štátom. Tamojšie zákony o štátnej bezpečnosti a špionáži ukladajú všetkým občanom a organizáciám povinnosť spolupracovať so spravodajskými službami. Ak Peking požiada o dáta z vášho infotainmentu, čínsky výrobca mu ich podľa zákona musí vydať.

NÚKIB vo svojej analýze pracuje s pravdepodobnosťou a varuje pred tromi hlavnými hrozbami:

• Špionáž (75–85 %): Čína pravdepodobne využije dáta z áut na sledovanie pohybu záujmových osôb v blízkosti kritickej infraštruktúry alebo vojenských objektov.
• Zneužitie zraniteľností (75–85 %): Čínski výrobcovia musia podľa zákona nahlásiť každú softvérovú chybu najprv štátnym orgánom, a to ešte predtým, než ju opravia alebo zverejnia. Štát tak získa čas na jej zneužitie v kybernetických operáciách.
• Sabotáž (40–50 %): Existuje reálná možnosť, že Peking nariadi inštaláciu tzv. backdoorov (zadných dvierok) do softvéru áut. V krajnom prípade to umožňuje auto na diaľku zastaviť alebo vyradiť z prevádzky, podobne ako pri autobusoch MHD v Osle.

Kým Spojené štáty pripravujú tvrdý zákaz dovozu čínskeho hardvéru a softvéru pre autá od roku 2027, Európa zatiaľ volí cestu ciel a bezpečnostných analýz. Izrael a Veľká Británia už v roku 2025 zakázali vjazd čínskych elektromobilov na svoje vojenské základne práve pre riziko úniku informácií.

Na slovenskom a českom trhu je podiel týchto áut zatiaľ nízky – k polovici roka 2025 tvorili elektromobily v ČR len 5,6 % trhu. NÚKIB však upozorňuje, že s blížiacim sa rokom 2035 a tlakom na nízke ceny bude podiel čínskych vozidiel rásť.

1. MG Motor: Súčasť štátnej spoločnosti SAIC, ktorá spolupracuje s univerzitami vyvíjajúcimi technológie pre čínsku armádu.
2. BYD: Má rozsiahle väzby na armádu; jej výskumné centrá sídlia v lokalitách určených pre vojensko-civilnú fúziu.
3. Dongfeng: Štátny výrobca spolupracujúci s čínskou armádou, ktorej dodáva ľahké nákladné vozidlá.
4. Zeekr: Dcaérska spoločnosť Geely; je predmetom vyšetrovania v USA pre podozrenia z väzieb na Komunistickú stranu Číny.
5. Nio: Spolupracuje so spoločnosťou Tencent (väzby na štát) a vyvíja autonómne vozidlá s potenciálnym vojenským využitím.
6. JAC: Dodávateľ pre NIO, spolupracuje s Huawei na výrobe luxusných elektromobilov.
7. Chery: Založená miestnou správou mesta Wu-chu; vyrába lode (ro-ro) s potenciálnym vojenským využitím.
8. XPeng: Zameriava sa na vývoj lietajúcich vozidiel (eVTOL) s kolmým štartom.
9. GWM (Great Wall): V Európe známy skôr vozidlami na fosílne palivá, elektromobily z unijných trhov sťahuje.
10. SWM: Pôvodne talianska značka vlastnená čínskym Shineray Group; vyrába aj elektromobily v Turecku.