Do Baltského mora spúšťajú betónové kolosy. Vážia až 73 500 ton

Ešte minulú jar sa práce na projekte sústreďovali predovšetkým na výrobu obrovských betónových prvkov, z ktorých bude tunel postupne zostavený. Celkovo ho bude tvoriť 79 štandardných prvkov s dĺžkou 217 metrov a ďalších desať kratších špeciálnych prvkov.

Každý štandardný prvok váži približne 73 500 ton, pričom pred ponorením dostane ešte dodatočnú záťaž. Následne sa prepraví na určené miesto a spustí do 18 kilometrov dlhého výkopu na dne Baltského mora. Jednotlivé časti tunela sa potom pod hladinou spájajú s milimetrovou presnosťou.

Podľa najnovších informácií sa tri tunelové prvky už podarilo umiestniť na dno Fehmarnského prielivu, zatiaľ čo štvrtý sa v pracovnom prístave v Rødbyhavne pripravuje na ponorenie. Po jeho pripojení k už osadeným častiam bude mať prvý súvislý úsek tunela dĺžku takmer 900 metrov.

Špeciálne plavidlo určené na ponáranie a umiestňovanie jednotlivých prvkov medzitým úspešne absolvovalo aj dôležitú záťažovú skúšku. Na štvrtý tunelový prvok preto pribudlo dodatočné zaťaženie s hmotnosťou 1 600 ton, aby sa preverilo, či zariadenie bezpečne zvládne aj nasledujúcu, technicky náročnejšiu časť tunela.

Piaty prvok už totiž nebude mať štandardné rozmery. Konštrukcia s dĺžkou 39 metrov, šírkou 47 metrov a výškou 13 metrov je rozmermi porovnateľná so štvorpodlažnou budovou a navyše bude mať samostatné spodné podlažie. V ňom bude umiestnená časť technického vybavenia potrebného na prevádzku tunela.

Po dokončení tunela sa výrazne skráti cestovanie medzi Dánskom a Nemeckom. Namiesto súčasnej približne 45-minútovej plavby trajektom bude možné prekonať Fehmarnský prieliv autom približne za 10 minút a vlakom len za 7 minút. Tunel preto bude mať v každom smere dva cestné pruhy a jeho súčasťou budú aj dve elektrifikované železničné koľaje.

Význam nového spojenia však ďaleko presiahne samotné prepojenie oboch brehov. Zrýchliť by sa mala automobilová aj železničná nákladná doprava a tunel môže priniesť nové možnosti aj pre cestovný ruch. Cesta vlakom medzi Hamburgom a Kodaňou by sa mala skrátiť zo súčasných približne piatich hodín na približne dve a pol hodiny.

Na otvorenie tunela si však bude potrebné počkať dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo. Plánovaný termín sprevádzkovania v roku 2029 už podľa investora nie je reálny. Tunel sa má otvárať v dvoch etapách. Najskôr pre cestnú dopravu a neskôr pre železničnú.

Nový termín dokončenia zatiaľ nebol stanovený. Do jeho otvorenia navyše zostáva ešte množstvo práce, keďže desiatky obrovských betónových prvkov ešte len čakajú na svoje umiestnenie na dne Baltského mora.