Dedina na Aljaške mizne v mori: 400 obyvateľov prichádza o domovy, no nemajú kam odísť

Na severozápade Aljašky, na úzkom páse pevniny medzi Čukotským morom a lagúnou, leží dedina Kivalina. Väčšinu z jej približne 400 obyvateľov tvoria príslušníci pôvodného obyvateľstva Iñupiatov, ktorí sú s touto oblasťou spätí už celé stáročia. Rybolov a lov dodnes zohrávajú dôležitú úlohu v ich každodennom živote, no meniace sa prírodné podmienky čoraz viac ohrozujú ich tradičný spôsob života.

V minulosti chránila dedinu pred silnými morskými vlnami a búrkami hrubá vrstva morského ľadu, ktorá sa vytvárala počas zimných mesiacov. V dôsledku zrýchľujúceho sa otepľovania Arktídy však táto prirodzená ochranná bariéra postupne slabne. More dnes zamŕza neskôr a ľad sa na jar topí skôr, čím zostáva pobrežie dlhšie vystavené ničivému pôsobeniu vĺn a búrok.

Obyvatelia Kivaliny sa už koncom 80. rokov minulého storočia pokúšali zastaviť postupujúcu eróziu pobrežia. Z vriec naplnených pieskom vybudovali dočasné ochranné valy, ktoré však silné morské vlny zakrátko zničili. V nasledujúcich desaťročiach zasiahlo dedinu niekoľko ničivých búrok, ktoré spôsobili rozsiahle škody. V rokoch 2004 a 2005 boli dokonca ohrozené aj dôležité verejné budovy a zariadenia.

Neskôr sa miestni pokúsili ochrániť pobrežie vybudovaním hrádze z mohutných kamenných blokov. Hoci táto bariéra čiastočne spomalila eróziu, problém sa nepodarilo úplne vyriešiť. Ako jediné dlhodobo udržateľné riešenie sa preto začalo čoraz častejšie spomínať presídlenie celej komunity do bezpečnejšej oblasti.

Prvé významné kroky týmto smerom už obyvatelia podnikli. Na vyvýšenine K-Hill, vzdialenej približne 11 kilometrov od pôvodnej dediny, vyrástla nová škola, ktorú otvorili v roku 2022. Pôvodnú osadu s novou lokalitou dnes spája most a cesta vybudovaná na násype. Vďaka tejto infraštruktúre môžu obyvatelia v prípade nebezpečenstva opustiť Kivalinu aj po súši, čo predtým nebolo možné.

Kivalina je komunita, ktorej obyvatelia sú do veľkej miery sebestační. Rybolov a lov dodnes zohrávajú kľúčovú úlohu v tradičnom spôsobe života pôvodného obyvateľstva Iñupiatov. Presťahovanie do vzdialeného mesta, akým je Anchorage či Fairbanks, preto neprichádza do úvahy ako jednoduché riešenie. Obyvatelia by totiž mohli prísť nielen o svoje tradičné zdroje obživy, ale aj o dôležité kultúrne a komunitné väzby.

Na presídlení sa navyše nezhodujú ani samotní obyvatelia Kivaliny. Niektorí chcú napriek rastúcemu nebezpečenstvu zostať na pobreží, kde ich predkovia žili celé generácie. Väčšina komunity však už v roku 1992 hlasovala za presídlenie do bezpečnejšej oblasti. Odvtedy sa posudzovalo niekoľko možných lokalít, no realizáciu plánov opakovane komplikovali technické prekážky a predovšetkým mimoriadne vysoké náklady na vybudovanie novej dediny a potrebnej infraštruktúry.

Budúcnosť Kivaliny tak zostáva neistá aj v roku 2026. Investície do ochrany pobrežia a vybudovanie cesty spájajúcej dedinu s vnútrozemím síce pomohli získať čas, no zásadný problém nevyriešili. Kivalina naďalej stojí na úzkom páse pevniny, ktorý postupne podlieha erózii, zatiaľ čo na presídlenie celej komunity stále chýbajú potrebné finančné prostriedky aj kompletná infraštruktúra.

(hamuesgyemant.hu)