Káva a demencia: Štúdia priniesla prekvapenie

Veľká americká štúdia publikovaná vo februári 2026 v časopise JAMA sledovala viac ako 131-tisíc mužov a žien počas obdobia až 43 rokov. Počas sledovania zaznamenali vyše 11-tisíc prípadov demencie. Výsledok? Ľudia s vyšším dlhodobým príjmom kofeínovej kávy mali štatisticky nižšie riziko demencie v porovnaní s tými, ktorí ju pili najmenej.

Kľúčové je slovo kofeínová. Bezkofeínová káva rovnaký efekt neukázala. To naznačuje, že potenciálny ochranný mechanizmus môže súvisieť práve s kofeínom, nie iba s chuťou alebo samotným rituálom pitia kávy. Podobný trend sa objavil aj pri čaji.

Najvýraznejší efekt sa ukázal pri umiernenom množstve – približne dve až tri šálky kofeínovej kávy denne. Viac neprinieslo výrazne lepší výsledok. Nejde teda o preteky v počte espress denne, ale skôr o stabilný, dlhodobý návyk.

Dôležité je aj to, čo štúdia nehovorí. Ide o pozorovacie sledovanie, nie o klinický experiment. Nedokazuje príčinu a následok. Ľudia, ktorí pijú kávu, sa môžu líšiť životným štýlom, pohybom či zdravotnou starostlivosťou. Autori síce zohľadňovali množstvo premenných, no úplne oddeliť kávu od zvyšku životného štýlu sa nedá.

V kontexte mobility má káva ešte jeden rozmer. Zlepšuje krátkodobú bdelosť, čo je relevantné pri dlhých trasách. Účinok kofeínu trvá niekoľko hodín, no nenahrádza spánok. Pre vodiča na nočnej diaľnici nie je riešením tretie espresso, ale prestávka. Mozog potrebuje regeneráciu, nie stimuláciu donekonečna.