Najsmradľavejšie jedlo na svete kvasí aj v uzavretej konzerve

Surströmming sa tradične vyrába zo sleďov ulovených v Baltskom mori. Ryby sa na jar očistia, naložia do slaného nálevu a nechajú niekoľko mesiacov dozrievať. Neskôr sa konzervujú do plechoviek, no tým sa proces nekončí. Kvasenie pokračuje aj v uzavretej konzerve, pri čom vznikajú plyny a plechovka sa môže časom výrazne vydúvať.

Pôvod tejto švédskej špeciality sa najčastejšie spája so 16. storočím. Podľa najrozšírenejšieho vysvetlenia sa v období nedostatku soli začali vo Švédsku používať spôsoby konzervácie, ktoré jej vyžadovali menšie množstvo. Z tejto metódy sa postupne vyvinul surströmming v podobe, v akej ho poznáme dnes.

Povesť surströmmingu rozhodne nie je prehnaná. V roku 1981 sa v Nemecku údajne dostal spor medzi nájomníkom a prenajímateľom až pred súd po tom, čo nájomník vylial šťavu z kvaseného sleďa na schodisko. Počas pojednávania otvorili aj jednu konzervu, aby demonštrovali intenzitu zápachu. Súd napokon rozhodol, že od ostatných nájomníkov nemožno očakávať, že budú takýto zápach znášať, a potvrdil výpoveď z nájmu.

A s čím sa vlastne jedáva surströmming? Tradične sa podáva s tunnbrödom, teda tenkým švédskym chlebom, často spolu s varenými zemiakmi, cibuľou, kyslou smotanou, pažítkou a kôprom. Bežne sa zapíja pivom alebo miestnym destilátom – akvavitom.

Vo Švédsku má surströmming aj svoj tradičný začiatok sezóny. V minulosti platilo pravidlo, podľa ktorého sa surströmming z aktuálneho roka nesmel predávať skôr než tretí štvrtok v auguste. Hoci toto obmedzenie už neplatí, dátum sa zachoval ako tradícia. Najmä v oblasti švédskeho High Coast sa v tomto období dodnes konajú spoločné surströmmingové hostiny.

Pri otváraní konzervy je potrebná určitá opatrnosť. Podľa článku na stránke hamuesgyemant.hu vzniká vo vnútri plechovky tlak, preto je najbezpečnejšie otvárať ju vonku, prípadne pod vodou. Znižuje sa tak riziko, že silno zapáchajúca šťava vystrekne do okolia.