2026-09-22
Aké to je precestovať z fínskeho Laponska do Portugalska vlakom za 125 hodín
Jon Worth, železničný novinár a nadšenec, vyrazil 7. septembra 2026 na pokusnú cestu z fínskeho Kemijärvi do portugalského Lagosu po trase, ktorú označuje za najdlhšiu vlakovú cestu v EÚ podľa vzdialenosti koncových staníc. Plánovaných 100 hodín a 9 minút sa zmenilo na 125 hodín a 31 minút. Väčšinu meškania spôsobila jediná porucha vo Švédsku.
Cesta dobrodruha medzi Kemijärvi za polárnym kruhom a Lagosom na juhu Portugalska sa v sobotu 12. septembra skončila. Z plánovaného štvordňového železničného maratónu sa stalo viac než päť dní presunov, prestupov a čakania. Worth po dojazde stanovil prvý čas svojho projektu na 125 hodín a 31 minút. Nejde zatiaľ o rekord potvrdený Guinnessovou knihou rekordov, ktorá jeho žiadosť do štartu neposúdila, ale o prvý zaznamenaný pokus podľa pravidiel, ktoré si projekt stanovil.
Worthov experiment ukázal, že pri ceste vlakom naprieč Európou nemusia byť problémom ani tisíce kilometrov, ani vysokorýchlostné trate. O výsledku môže rozhodnúť jeden zrušený regionálny vlak.

Kemijärvi a Lagos delí vzdušnou čiarou 4 008,33 kilometra. Worth ich vybral preto, že podľa jeho výpočtov ide o dve najvzdialenejšie verejné železničné stanice v EÚ, medzi ktorými sa dnes dá cestovať iba pravidelnými vlakmi. Pôvodná naplánovaná trasa merala po koľajniciach približne 6 282 kilometrov.
Rozhodujúca zmena prišla 10. augusta 2026. Po 38 rokoch sa obnovila osobná vlaková doprava cez hranicu medzi fínskym Tornio a švédskou Haparandou. Fínske VR odvtedy prevádzkuje medzi Oulu a Haparandou dve spojenia denne v každom smere. Bez tejto krátkej cezhraničnej trate by sa rekordná cesta nedala absolvovať.
Na hranici je pritom vidieť jednu z komplikácií európskej železnice v praxi. Fínsko používa rozchod 1 524 mm, Švédsko 1 435 mm. Fínsky vlak preto príde po vlastnej koľaji až na špeciálne nástupište v Haparande a cestujúci pokračujú švédskym vlakom.

Pôvodný cestovný poriadok počítal s 18 vlakmi desiatich dopravcov. Z celkových 100 hodín a 9 minút mal Worth stráviť vo vlakoch 61 hodín a 8 minút, zvyšok tvorili prestupy a nocľahy.
Prvá vážna komplikácia prišla hneď po prekročení fínsko-švédskej hranice. Porucha trolejového vedenia vo Švédsku zastavila dopravu a časť spojov nahradil autobus. To však podľa pravidiel pokusu nepomohlo. Worth si stanovil podmienku, že celú cestu musí absolvovať výlučne pravidelnými vlakmi; náhradný autobus by pokus prerušil.

Podľa Worthovho vyhodnotenia vzniklo počas celej cesty 25 hodín a 21 minút zdržania. Celých 24 hodín pripadlo na problém s trakčným vedením vo Švédsku. Ďalšiu hodinu a 21 minút pridalo meškanie medzi španielskym Badajozom a portugalským Entroncamentom a jeho následky na ďalšie prípoje.

Jednodňový sklz znamenal, že pôvodné rezervácie a nadväznosti prestali fungovať. Trasa sa preto za jazdy prepočítala.
Z Haparandy pokračoval Worth cez Umeå a Štokholm do Malmö, následne cez Kodaň a Hamburg. Namiesto pôvodne pripravenej trasy cez Štrasburg musel prejsť cez Mannheim, Karlsruhe, Bazilej a Ženevu. Odtiaľ pokračoval cez Lyon a Perpignan do Barcelony, Madridu a Badajozu. Poslednú časť tvorili portugalské vlaky cez Entroncamento, Lisabon a Tunes do Lagosu. Aktualizovaný itinerár po problémoch vo Švédsku obsahoval 23 vlakových úsekov.
Kuriózne je, že Nemecko, ktorého diaľková železničná doprava má povesť problémovej prevádzky, tentoraz nepridalo do konečného meškania ani minútu, uviedol Worth po skončení cesty.
Pôvodná tlačová správa počítala s Interrailom. Worth pred cestou odhadoval päťdňový Global Pass spolu s rezerváciami na 400 až 500 eur. Pri kupovaní jednotlivých lístkov uvádzal pôvodný výpočet najmenej 563 eur. K tomu však treba prirátať nocľahy, jedlo a prípadné nové rezervácie po meškaní.
Pri Interraile je dôležitý ešte jeden detail. Mnohé vysokorýchlostné a nočné vlaky vyžadujú povinnú rezerváciu, ktorá nie je zahrnutá v cene pasu. Päťdňový Flexi Pass navyše poskytuje presne päť cestovných dní. Ak sa štvordňový plán pre poruchu natiahne o ďalší deň tak ako Worthovi, cestujúci musí mať rezervu aj v platnosti lístka.

Worthov pokus ukázal rozdiel medzi hustou a riedkou železničnou sieťou. Ak vám v Nemecku vypadne jeden spoj, na mnohých trasách existuje ďalší vlak alebo alternatívna cesta. Na okrajoch siete môže zrušený spoj znamenať čakanie do ďalšieho dňa.
Pri plánovaní rekordu mal úsek Kemijärvi - Kemi väčšinu roka len jedno vhodné denné spojenie, Kemi - Haparanda dve. Obmedzený počet vlakov bol aj medzi Madridom a Badajozom či cez španielsko-portugalskú hranicu.
Situácia sa pritom môže zlepšiť už v decembri 2026. VR avizovalo, že cestovné poriadky v Haparande sa majú lepšie zosúladiť so švédskymi prípojmi smerom na Luleå. To znamená, že prvých 125 hodín a 31 minút nemusí zostať referenčným časom dlho.
Európu dnes po koľajniciach prejdete od fínskeho Laponska až po Algarve bez autobusu či lietadla. Na papieri stačí pospájať vlaky. V praxi rozhoduje, či vám na najriedšie obsluhovanom úseku príde ten správny.
Prečítajte si toto
Sledujte nás na našich sociálnych sieťach, aby vám neunikol ten najaktuálnejší obsah: pod názvom Drive Slovensko sme aj na TikToku , Instagrame , YouTube a Facebooku !







